Výsledok hľadania pre slovo: disonančnosť, disonantnosť
disonancia -ie ž. ‹l›
1. kniž. a odb. neľubozvuk, nezhoda, nesúlad (op. konsonancia1): hud. súzvuk dvoch al. viacerých tónov, v ktorom je vnútorné napätie a ktorý preto smeruje k rozvedeniu do konsonancie
2. psych. rozpor medzi procesom vnímania a objektívnou realitou vnímanou človekom;
disonančný, disonantný príd. kniž. a odb. nepríjemne znejúci, neľubozvučný: disonančný, disonantné škreky; hud. disonančný, disonantntný interval nesúzvučný;
disonančne, disonantne prísl.;
disonančnosť, disonantnosť -ti ž.
<<< disolvovať dispanzívny >>>